Všímam si, že stále viac ľudí rieši "kult tela". Snažíme sa chudnúť, tvarovať postavu, priberať na tých správnych miestach a všeobecne vyzerať dobre.
Odkedy sa to však stalo našou prioritou? Nebolo by lepšie...žiť zdravo a čo najdlhšie?
Ja som presne ten typ, ktorý dokáže raz za čas "stlačiť" aj celú pizzu. "Veď sa to do teba nemá kam zmestiť"...počúvam neustále. "Ja keby takú pizzu zjem, tak je to na mne hneď vidieť." a podobné reči.
Niekedy ma to unavuje počúvať, ale na druhej strane si vždy uvedomím, že je to vlastne celospoločenský problém. Zdravej strave a zdravému životnému štýlu sa jednoducho nevenuje dostatočná pozornosť. Neučí sa to na škole a internet nás kŕmi nespočetným množstvom informácií a dezinformácií...Tak kde je vlastne pravda?
Nie je to žiadna jadrová fyzika. Je to jednoducho príjem a výdaj. Mám dni kedy od rána do večera len jem...a jem zle. Dám si sladké pečivo na raňajky, možno nejaký koláčik cez deň a večer možno dokonca aj tú pizzu. Jednoducho...nič zdravé. Ale to automaticky dáva mojej hlave signál, že tento kalorický nápor, budem musieť vyrovnať.
Čo to znamená v praxi? Drinu, pot a sebazaprenie. V podstate pohyb. Je úplne v poriadku dať si aj čokoládový croissant keď viete, že to "spálite". Výdaj je v tomto prípade úplne kľúčový.
Ľudia odo mňa očakávajú, že za značkou Zdravej maškrty bude nepriestreľná zdravá strava. Ale ja k sebe nie som až taká striktná...a ani vy nemusíte byť. Môžete si dopriať aj menej zdravé veci, ale samozrejme v tomto prípade hrá veľmim veľkú úlohu množstvo a načasovanie. Určite nie je dobré nacpať sa 5 croissantami večer o 21:00. Ale je v poriadku dať si jeden croissant ku kávičke o 14 poobede. Mali by sme sa naučiť jesť vedomo. Čiže ako by to malo prebiehať v hlave? Doslova takto: "Uvedomujem si, že si dám croissant pretože naňho mám chuť. A som s tým v poriadku, že ho budem musieť ísť zajtra vypotiť."
Je to možno drobnosť, ale malo by to fungovať ako naša mantra. Tento prístup nám zabraňuje jesť bezmyšlienkovito. Akoby naslepo. Vždy si musíme uvedomovať čo robíme. Ja som kedysi, keď som bola hladná mala pocit, že som v "tuneli". Hovorím tomu tunelové videnie a je to v podstate o tom, že zrazu nevnímam nič iné, len potrebu niečo zjesť. Vtedy jem hlava nehlava a až potom (keď nie je cesty späť) si uvedomím koľko som toho pojedla. Aj vy to poznáte?
Najlepšou cestou je v tomto prípade naozaj jesť vedomo. Okrem toho idem vždy cvičiť. Je jedno či ešte v ten deň, alebo na druhý deň. Vždy to proste musím vypotiť, vybehať, dostať zo seba von. Tak sa udržuje v tele rovnováha.
V tomto prípade by som ešte rada podotkla, že nie je šport ako šport. Yoga a pilates sú úžasné, naše telo pomáhajú krásne formovať, ale príliš veľa kalórií s nimi nespálime. Žiada sa nejaké "kardio". Niečo čo nás naozaj donúti potiť sa. Ideálna je prechádzka, beh, bicyklovanie, plávanie, Zumba, Aerobic, alebo HIIT (vysoko intenzívny intervalový tréning). Odporúčam, aby ste do seba investovali a ak nemáte pevnú vôľu, tak si našli niekoho, kto vás k tomu dokope. Pokojne aj mňa. Alebo si nájdite aktivitu, ktorá vás bude skutočne baviť. Ak vás motivuje kamoška, choďte s ňou. Riešení je v tomto prípade neúrekom. Treba si nájsť to čo platí pre vás a držať sa toho. Zubami nechtami. Garantujem vám, že po nejakom čase to pre vás bude už úplne prirodzené a budete chodiť cvičiť automaticky. Trvá približne mesiac kým si navykneme na nový zvyk. Potom už je to viacmenej vybavené. Našťastie.
Všetko je to na nás. Musíme sa to naučiť sami a musíme podľa toho začať aj žiť.
Preto netreba počúvať, keď nás nejakí kamaráti navádzajú na "horšie" chodníčky. To, že niekto žije bonvivánsky neznamená, že tak musíme žiť aj my. Samozrejme, raz za čas môžeme zhrešiť, ale sami musíme vedieť čo pre nás najviac funguje.
Napríklad, keď máte kamošku, ktorá je chudučká a metabolizmus jej funguje veľmi dobre, ona si môže dovoliť dať aj croissant každý deň na raňajky a nič jej to neurobí.
Keď však o sebe viete, že máte pomalší metabolizmus a priberáte "aj zo vzduchu" tak tento životný štýl asi nebude pre vás a budete musieť každú jednu "sladkú odmenu" vypotiť. Je to nespravodlivé, ale je to tak. A popravde ja som za to aj vďačná, pretože práve preto, že tak ľahko priberám som si vypestovala zdravý životný štýl a vzťah k pohybu. Teraz už inak ani neviem žiť.
Tým chcem povedať, že si treba nájsť to čo funguje najlepšie práve pre vás a nie sa opakovať po kamoške. To platí podľa mňa vo všetkom: v životnom štýle, strave, pohybe, obliekaní, hobby a tak ďalej.
Počúvajte svoj vnútorný hlas a ak máte chuť "zhrešiť" tak zhrešte, ale potom si to odmakajte.
